Bábolna do obdobia druhej svetovej vojny

Dnešné územie Bábolny počas vládnutia Svätého Štefana, ktorý založil Uhorsko bolo súčasťou Komárňanskej župy. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1268 a v roku 1338 už obec spomínajú, ako dedinu s kostolom. Názov Bábolna pravdepodobne pochádza od rodiny Babunay. Počas tureckých vojen v rokoch 1500 obec bola zničená. Časom postupne sa oživovala. Obec v 18. storočí sa začína rozrastať.

Z hľadiska verejnej správy a z geografickej polohy územie Bábolna pusty patriace k susedskej obci Bana sa ukázalo priaznivo pre rozvoj, nakoľko cez obec viedla cesta Mészárosovcov – Mészárosok útja cez ktorú poháňali zvieratá a táto cesta viedla z Budína do Viedne. Chromé zvieratá spravidla odovzdali v Bábolne, preto sa tam často zdržiavali mäsiari.

V roku 1758 postavili budovu dnešné Dôstojnícke kasíno – Tiszti Kaszinó a na začiatku 18. storočia  kaštieľ a kostol. V 18. storočí už postupne sa vybudovala komerčná cestná sieť. Križovatka obchodných ciest sa nachádzala v Bábolne. Z Bábolny bolo možné cestovať aj smerom na sever (Ács, Komárno) a na juh (Tárkány). Obchodná križovatka a kaštieľ hrali dôležitú rolu vo vývoji.

Mária Terézia, neskoršie aj jej syn Jozef II. a zahraničná politika Habsburskej ríše vyžiadala modernú a bojaschopnú armádu ku ktorej bolo nevyhnutné použiť aj správne chované a trénované kone. Barón Csekonics József vypracoval plán na zlepšenie koňského stáda. To znamenalo: zaopatrenie staníc na krytie vhodnými žrebcami v Maďarsku i v Sedmohradsku, zaopatrenie rakúske regióny vhodnými kobylami na krytie, zaopatrenie vhodnými kôňmi pre plukov s jazdeckou službou. Csekonics József bol vymenovaný viesť žrebčín v obci Mezőhegyes, ktorý založili v roku 1785. Neskoršie dostal za úlohu pokryť potrebný počet koní a hovädzieho dobytka z Mezőhegyesa z dôvodu vojen na Západnej časti Habsburskej ríše. 

To bola logisticky nemalá úloha vďaka stavu vtedajšej cestnej siete, preto Csekonics József odporúčal aby založili filiálku, ktorá slúžila ako miesto tranzitu a odpočinku, resp. vykonávala vlastný chov. Podľa Csekonicsa ideálnym miestom bola Bábolna pusta. V roku 1789 na odporúčanie Csekonicsa Dvorská vojenská rada odkúpila Bábolna pustu od Józsefa Szapáry. Cieľom bol zmeniť pustu na vojenský žrebčín. V roku 1806 celá inštitúcia sa stala nezávislou.

V roku 1810 začali chovať arabské kone v Bábolne. Z viacerých miest obstarávali čistokrvné arabské kone, zahájali expedície na Blízkom východe, vďaka tomu sa podarilo zaobstarávať najušľachtilejšie plemeno koní Shagya. Po vojne za nezávislosť, ktoré sa odohrávalo v rokoch 1848-1849 vďaka ďalšími expedíciami sa podarilo získať ďalšie arabské plemená do žrebčína, ktoré patrilo pod rakúskej správy. Hospodárstvo žrebčína znamenalo hospodárstvo Bábolny, ktorého základom bol chov zvierat. Hospodárenie vojenského žrebčína nebolo moderné. V roku 1867 žrebčín a inštitúcia patrilo k maďarskému štátu. Cieľom inštitúcie bolo modernizácia chovu koní, chov vhodného množstva a plemena koní. Vďaka technického vývoja zbraní sa teda znížil počet koní používaných v armáde. Modernizácia znamenala aj modernizovanie hospodárstva.  Pasienky sa zmenili na senné lúky a na pozemky na ktorých boli ďalšie zmeny: ako pestovanie krmiva, moderné zapracovanie hnojiva, nová technika striedania plodín, mechanizácia pestovania rastlín a jeho spracovanie (mlátiace stroje poháňané parou). K tomu bolo potrebné, aby žrebčín v Bábolne a žrebčín v Kisbéri patril pod spoločné vedenie, čo umožňovalo prisvojiť si moderné technológie.

V chove zvierat tiež nastali zmeny. Rástol chov dobytka, oviec a ošípaných (mangalica), chladnokrvných koní. Chov hovädzieho dobytka, oviec a ošípaných slúžil na zásobovanie s potravinami pracovníkov žrebčína. Chov chladnokrvných koní bolo potrebné z dôvodu prepravy, slúžili ako ťažné zvieratá a predaj týchto koní prinášal zisk pre žrebčín. Modernizácia hospodárstva priniesol zmenu v stáde koní. Zamerali sa na chov arabského kona. Kone nakúpili buď tradičným spôsobom alebo počas expedícií. Veliteľ žrebčína Fadlallah al Hedad Mihály počas expedície v roku 1885 kúpil pre Bábolnu kôň s menom O’Bajan, ktorý dosiahol veľmi významné výsledky v chove.

Čoraz väčší význam nadobudlo spracovanie živočíšnej a rastlinnej výroby.

Postavila sa budova mlynu a tehelňa. 

Modernizácia hospodárstva a zmena účelu žrebčína prinášal zmenu aj v tíme vojenských odborníkov. Postupne znižovali počet vojakov a prijali do zamestnania pracovníkov  z občianskeho života a to sluhov, brigádnikov a odborných pracovníkov.

V roku 1870 bola založená šesťročná Základná školu v Bábolne, sirotenec a pôrodnica. V roku 1913 bola založená pošta a telegraf.

Činnosť žrebčína a jeho modernizácia bola úspešná, pretože nezisková inštitúcia začala produkovať zisk a ďalej pokračovali vo svetoznámom chove koní.

Žrebčín podarilo zachrániť, ale rumunské vojská a kradovanie spôsobili veľké škody v hospodárstve. V polovici 20-tich rokoch sa tie veľké škody podarilo eliminovať.

Chov hospodárskych zvierat naďalej bola prioritou. Chov vojenských koní bol na ústupe. Hlavnú rolu prevzal chov koní chovaných na preteky a pre poľnohospodárstvo.

Významnou osobnosťou v chove koní bol Pettkó-Szandtner Tibor, ktorý bol v roku 1932 vymenovaný za veliteľa žrebčína.

Vynikajúce výsledky dosiahli aj v chove hovädzieho dobytka, pretože produkcia mlieka presiahla celoštátny priemer. Celoštátne sa rozšírila v Bábolne vypracovaná metóda registrácie hovädzieho dobytka do plemennej knihy.

Býky z hovädzieho dobytka pochádzajúce z Bábolny formovali svetoznáme plemeno magyartarka. Dôležitú rolu hral aj chov oviec (plemeno nagytestű magyar fésűs-gyapjas) a ošípaných. Pre vlastnú potrebu bolo založené včelárstvo a na účinné ničenie škodcov chovali perličky.

Medzi dvomi svetovými vojnami sa v rastlinnej výrobe väčšie zmeny neudiali ale pri pestovaní krmiva sa objavilo aj pestovanie plodín na osivo. Rastlinná výroba bola čoraz viac mechanizovaná a tým pádom sa zvýšila aj produkcia. V rokoch 1930 v hospodárskych budovách prebehla elektrifikácia a od roku 1926 aj telefónne spojenie. Hospodárska kríza v tridsiatich rokoch nezasiahla hospodárstvo Bábolny.

Hospodárstvo Bábolny od II. svetovej vojny do pádu komunizmu

Druhá svetová vojna spôsobila vážne škody v žrebčíne i v hospodárstve. Bábolna bola okupovaná a viackrát vyrabovaná. Po ukončení svetovej vojny sa vytvorila nová hospodárska a spoločenská sféra. Základy hospodárstva sa nezmenili. V roku 1948 bol založený Štátny hospodársky národný podnik v Bábolne. Vytýčeným cieľom bolo pestovanie vyšľachtených osív a chov vysokoproduktívnych hospodárskych zvierat. Od roku 1949 sa rozšíril chov ošípaných a vytvorilo sa nové odvetvie – chov hydiny. Pokračoval sa chov koní, bolo umožnené exportovanie koní. 1. mája v roku 1960 na čelo Štátneho hospodárstva sa dostal Róbert Burger. Rozdelil hospodárstvo na odvetvia a zaviedol priemyselnú výrobu v poľnohospodárstve. Znížil sa chov koní a tým pádom sa dynamicky zvýšil chov hydiny. Od roku 1962 do roku 1968 štát významnou finančnou sumou podporil chov hydiny, zaviedli sa nové technológie a strojový park. Tým pádom sa zvýšil export hydiny. Významné výsledky dosiahli v chove ošípaných a oviec. Tieto výsledky boli základom k vytvoreniu systémov exportu hospodárskych zvierat. Veľký počet hospodárskych zvierat vyžiadalo väčšie množstvo pestovania krmiva. Začali monokulturálne pestovanie kukurice, zaviedli nový systém na priemyselné pestovanie kukurice. Technológiu modernizovali a ďalej rozšírili strojový park. Od roku 1973 v rámci integrácie už pestovali kukuricu na 126 tisíc hektároch. Vytvoril sa nový podnik IKR na pestovanie kukurice. IKR zhrnul v sebe 34 štátnych majetkov, 36 poľnohospodárskych družstiev a spoločnosť Intercooperation Kereskedelemfejlesztési Rt. Integrácia sa rozšírila okrem kukurice aj na ostatné obilniny. IKR rozšíril svoju priemyselnú kapacitu, čo znamenalo technickú kontrolu traktorov, kombajnov, opravu veľkých strojov a výrobu súčiastok a špeciálnych strojov. IKR spolu so spoločnosťou Poľnohospodárskeho Kombinátu v Bábolne uskutočnili biofermentačné výskumy, vyskúšali a použili biologické prípravky na produktivitu chovu dobytka a zaoberali sa obrábaním pôdy bez orania. Dosiahnuté výsledky prvýkrát prezentovali na Dňoch Bábolny v roku 1977.  Táto udalosť sa stal tradičným podujatím čo aj dodnes pripúta zvláštnu pozornosť.

Od druhej svetovej vojny po zmene režimu sa hospodárstvo ďalej rozvíjalo a modernizovalo, obchodovanie hralo čoraz výraznejšiu úlohu, vybudoval sa spracovateľský priemysel a poľnohospodárstvo nadobudlo intenzívnu výskumno-rozvojovú činnosť.

Vývoj Bábolny od druhej svetovej vojny do zmeny režimu

Ku koncu 50-tich rokov sa ukončila elektrifikácia v Bábolna puste. Vybudovali materskú škôlku pre šesťdesiat detí, pôrodnicu so šestnástimi lôžkami a na siedmych miestach vybudovali ubytovne pre robotníkov. Vybudovaním služieb sa zvyšoval počet obyvateľov. V roku 1960 v Bábolne už žilo 2.158 obyvateľov.

Rok 1958 bol prevratom v živote Bábolna pusty, totiž predtým patrila pod správu obce Bana. V roku 1958 sa oddelila od obce Bana a osamostatnila sa pod menom Bábolna. Kombinát v Bábolne hral dôležitú úlohu v organizovaní spoločenského života, výstavbe bytov,  zabezpečení služieb a rozvoji infraštruktúry. Tým pádom sa stal najväčším zamestnávateľom obce. Vďaka rozvoja a urbanizácie Bábolna sa stala významným strediskom. V roku 1975 Bábolna a Bana patrili pod spoločnú správu, vytvorila sa obecná rada pod ktorú v roku 1977 pridružila aj obec Tárkány. V roku 1979 Bábolne bol pridelený titul veľkej obce. Najdôležitejšiu úlohu hral v hospodárskom živote Kombinát a IKR. V roku 1964 Kombinát postavil čističku vôd. V roku 1982 bolo vybudované kultúrne stredisko, divadlo a stredisko voľného času. V roku 1983 odovzdali novú budovu základnej školy a v roku 1984 zdravotné stredisko. Zaznamenali dynamický rast obyvateľov. Vďaka náboru Kombinátu bol veľký prílev obyvateľov z okolitých obcí a z celej krajiny. Rast obyvateľstva ukazuje nasledovný graf.

Bábolna od zmene režimu do dnes

Spoločnosť Bábolna Zrt. (bývalí Kombinát) sa dostala do konkurzného konania. Jej činnosť prevzali už existujúce súkromné podniky. Založili spoločnosť Národný žrebčín – Bábolna Nemzeti Ménesbirtok Kft. V živote obce zrušenie spoločnosti Bábolna Zrt. generovalo podobné problémy, aké boli aj v iných typických socialistických mestách, kde pracovné miesta, služby a hospodárske postavenie obce boli závislé od jedného veľkého štátneho podniku. Majetok Bábolny Zrt. sa postupne dostal do majetku samosprávy. V roku 2003 Bábolna dostala štatút mesta. Mesto muselo čeliť dvom veľkým výzvam:

1. udržať služby pochádzajúce zo spoločnosti Bábolna Zrt.
2. zabezpečiť prísnu rozpočtovú disciplínu z dôvodu zrušenia spoločnosti Bábolny Zrt. a celosvetovej hospodárskej krízy.

Bábolna úspešne zdolala tieto bariéry vďaka využitia štátnych prostriedkov a prostriedkov z Európskej únie ako aj vďaka podnikateľskej činnosti. Po zmene režimu boli najväčšie investície: obnova starej školy a jej prerábanie na spoločenský dom, obnova mestských jasličiek a škôlky, obnova strediska voľného času, výstavba športovej haly, vytvorenie ihrísk umelou trávou. Na úrade primátora zriadili kontaktné miesto verejnej správy a úrad starostlivosti o mládež. Voľné stavebné pozemky boli zastavané, aj v súčasnosti sa na nich stavia. Na zvýšenie cestovného ruchu sa začali budovať na nevyužitých priemyselných areáloch termálne kúpalisko, oddychový park a lodenicu. V roku 2018 počet obyvateľstva Bábolny bol 3.547. Obyvatelia podľa údajov z roku 2011 žili v 1.359 domácnostiach. Samospráva Bábolny v roku 2001 v počte obyvateľov dosiahla 4.000 osôb.

Bábolna v súčastnosti

Osobitným charakterom mesta je rozšírenie aglomerácie okolo historického centra. V centre mesta sa sústreďujú obchody, dom služieb a verejné inštitúcie. V Bábolne sú 100 %-ne vybudované inžinierske siete. Mesto disponuje službou káblovej televízie a pevnou telefónnou linkou. Prevádzkovateľom káblovej televízie cez ktorú je dosiahnuteľný aj internet je spoločnosť Pickup Kft. Pokrytie 4G poskytuje Vodafone, Telenor a Magyar Telekom. Miestnej infraštruktúre patrí aj verejné osvetlenie, ktorej jedna časť je napojená na elektrické vedenie a menšia časť získava energiu cez solárny článok. Na rôznorodú športovú činnosť sú k dispozícii: futbalové ihrisko, 2 ihriská umelou trávou, 1 športová hala, kolkárska dráha, skrytá jazdecká a drezúrna hala (18×40 m), jazdecká dráha, 1 telocvičňa, 1 tréningová a fitnesová hala a 1 dráha na trénovanie psov. Rekreačnú a náučnú funkciu má Arborétum.

Mestská samospráva z dôvodu bezpečnosti nainštalovala kamerový systém, ktorý pozostáva z 37 kamier, ich počet v budúcnosti sa podľa potrieb rozšíri.